Rastislav Očenáš

Rastislav Očenáš učí na prvom stupni základnej školy slovenský jazyk, matematiku a informatiku. Je tiež triednym učiteľom tretiakov, ktorí sú vraj na škole vnímaní ako „náročná výzva“. Tento mladý učiteľ sa však nezľakne žiadnej ťažšej úlohy a to isté očakáva od svojich zverencov. „Rád deti provokujem úlohami, ktoré ich navedú k rozmýšľaniu o ich meste, ľuďoch, ktorí v ňom žijú, problémoch, ktoré sa ich osobne týkajú i riešeniach, na ktorých i oni môžu participovať. Pri učení vždy hľadám zmysel – pýtam sa, ako dnešné vyučovanie zlepší zajtra život mojich žiakov. Chcem, aby nadobudli presvedčenie, že majú vplyv na dianie vo svojej komunite, že sú pre ňu dôležití, užitoční, nenahraditeľní. Učíme sa používať životné zručnosti i moderné technológie, pracujeme na projektoch, ktoré deti motivujú k zodpovednému správaniu sa k svojmu životnému prostrediu,“ vysvetľuje. 

Rastislav Očenáš je školským digitálnym koordinátorom a tak jeho deti používajú i naozaj  netradičné školské pomôcky. „V peračníku majú okrem písacích potrieb aj ozoboty. Tieto drobné „guľôčky“ sa často menia na kvapky vody v rastlinnom tele, inokedy predstavujú včelu opeľujúcu kvety v záhrade či smetiarske auto, ktoré zbiera po mestečku elektroodpad. Takto sa kľúčové učivo učíme aplikovane – akoby mimochodom, popri objavovaní a experimentovaní. Na konci učenia prichádza reflexia, kde si deti sami zhrnú to najpodstatnejšie, čo im učenie prinieslo a čo považujú za hodné zapamätania,“ dodáva. 

A už na prvé počutie je jasné, že tento pedagóg svojou tému doslova žije a deti dokáže dokonale motivovať. Navyše, pri každej práci myslí aj na environmentálnu stránku. „Veľký vzdelávací úspech sme spoločne oslávili na jeseň, keď náš spoločný projekt – hovoriacu kostru – tretiaci predstavili na Európskej noci výskumníkov v Banskej Bystrici. Vzbudila veľký záujem zo strany detí i pedagógov, pretože predstavuje krásny príklad, ako sa učiť bez memorovania v procese tvorby. Kostru sme vytvorili z recyklovateľných i upcyklovaných materiálov, spoločne sme ju „nakáblovali“ a na hodinách informatiky naprogramovali v programovacom jazyku SCRATCH tak, aby pri dotyku porozprávala o jednotlivých svojich častiach,“ teší sa.

Snaží sa tiež vytvárať prepojenia školy a aktivít detí najmä na organizácie v regióne. Spolupracuje so Združením Slatinka, ale i so spoločnosťou Continental.


Ste pripravený zapojiť sa, alebo viete o niekom, koho by sme mali osloviť?