Michal Turok-Meceňo
Michal Turok-Meceňo pôsobí na Strednej zdravotníckej škole v Banskej Bystrici. Učiteľom sa stal neplánovane. Zámer dostať sa na medicínu sa mu nevydaril, preto sa rozhodol študovať biológiu a chémiu, ktoré mal rád od detstva.
„Prvé roky štúdia neboli naplnené nadšením, skôr otázkami, či som si zvolil správne. Zlom prišiel, keď som si uvedomil, že to, čo ma na prírodných vedách fascinuje, nie je len poznanie samotné, ale schopnosť sprostredkovať ho ďalej a zapáliť v niekom ten istý záujem, ktorý kedysi niekto zapálil vo mne,“ vraví.
Okrem učenia ho napĺňa aj rozvoj talentu, či už prostredníctvom chemickej olympiády, popularizácie chémie, alebo aj výučby didaktiky, ktorú učí budúcich pedagógov na Univerzite Mateja Bela. Za dôležitú súčasť svojho profesijného rastu označuje zahraničné mobility, job shadowing v rámci Erasmus+ a pilotnú štúdiu o wellbeingu učiteľov v Írsku, ktorá výrazne ovplyvnila jeho pohľad na vzdelávanie, podporu žiakov aj kultúru školy. Ako koordinátor environmentálnej výchovy prepája odborné vzdelávanie s reálnymi skúsenosťami študentov, od merania kvality ovzdušia až po udržateľné projekty.
„Mojím cieľom je vytvárať prostredie, kde sa každý žiak cíti videný, rešpektovaný a schopný napredovať vlastným tempom. Využívam rôzne formy výučby, od individuálnych konzultácií cez praktické laboratórne úlohy, projektové vyučovanie až po zážitkové workshopy. U žiakov, ktorí nemajú prirodzený vzťah k chemickým predmetom, sa snažím prebudiť zvedavosť prostredníctvom experimentov, reálnych príkladov z praxe zdravotníctva a možností objaviť vlastné tempo učenia. Osobitnú pozornosť venujem žiakom so slabšou motiváciou alebo ťažkosťami. Viacerí z nich počas štúdia prešli výrazným posunom,“ tvrdí.
Michal Turok-Meceňo verí, že úspech nevzniká porovnávaním, ale postupným napredovaním každého žiaka podľa jeho možností. Svoju úlohu preto vidí v pomoci žiakom objaviť, že aj to, čo sa na začiatku zdá ťažké, môže byť „zvládnuteľné a niekedy dokonca fascinujúce“. Vo vyučovaní sa snaží spájať odborné poznatky s reálnymi situáciami zo zdravotníckej a reálnej praxe tak, aby bolo učenie zmysluplné, použiteľné a zapamätateľné.
Za najväčšiu hodnotu inovatívnych metód považuje to, že robia učenie prístupnejším, objavnejším a zmysluplnejším aj pre tých žiakov, ktorí sa spočiatku v chémii necítili istí. Inovácia však podľa pedagóga nemusí byť vždy technologická. Niekedy je najväčšou zmenou a podporou pre žiakov obyčajný rozhovor, spoločný smiech alebo krátka aktivita, ktorá žiakom uľaví od napätia a vytvorí bezpečnejšiu atmosféru pre učenie.
„Najsilnejší pedagogický moment prišiel minulý rok, keď ma žiaci nominovali na ocenenie predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja v rámci Dňa učiteľov. Keď som si čítal ich dôvody nominácie, uvedomil som si, že ocenením nie je titul, ale to, že si všimli a ocenili moju prácu a že pre nich má význam,“ dodáva.
