Marcel Olša je učiteľom matematiky a geografie na Základnej škole s materskou školou v Budmericiach. Učiteľstvo pre neho nie je povolanie, ale poslanie a životný štýl.
„Páči sa mi, že používa netradičné spôsoby prednášok. Osobnú skúsenosť mám takú, že keď učil na matematike obrátený zlomok, tak ma poprosil ako telocvikára, aby som spravil stojku na rukách, a teda to sa deťom strašne páčilo a hneď si zapamätali tento pojem,“ ilustruje kolega Ivan Šušanský.
Poznanie podľa Marcela Olšu nevzniká opakovaním, ale skúsenosťou a prepojením s reálnym svetom. Preto napísal a vydal rozprávkovú knihu Geografické rozprávky pre deti. So žiačkami a žiakmi sa zapísal do slovenskej knihy rekordov s najdlhším príkladom na Slovensku. Najväčší úspech, ktorý ho dodnes hreje pri srdci, bol, keď učil deti z detského domova.
„Pre mňa bol kedysi úspech, že som mal 85 percent v testovaní. Tieto decká mali úspech, že išli na Vianoce za rodinou. Veľakrát za mnou prišli a opýtali sa ma – pán učiteľ, prečo nemám mamu? Tie deti si vážia úplne iné hodnoty a to je veľmi dôležité v živote. Stretol som sa s deťmi, ktoré nemali svojich rodičov a nemali kam ísť. Veľa som im pomáhal, chodil za nimi, brával som ich na výlety. Na Luníku IX. som bol na svadbe svojej žiačke,“ hovorí.
Pedagóg vedie krúžok Matikománia a so žiakmi organizuje expedície a exkurzie, aby na vlastné oči videli, ako funguje svet, o ktorom sa učia. Vo svojom poslaní sa riadi tým, že skutočné vzdelávanie začína vtedy, keď žiak pochopí nielen ako veci fungujú, ale aj prečo na nich záleží.
„S pánom učiteľom chodievam aj do Budmerického divadla, čiže tam som sa naučil improvizovať aj hrať určité situácie v živote,“ dopĺňa žiak Patrik Helt.










