Adam Herceg

Adam Herceg učí stredoškolákov slovenský jazyk a literatúru, dejepis a občiansku náuku. Veľmi mu záleží na tom, aby si jeho zverenci na týchto humanitných predmetoch rozvíjali nielen vzdelanostný potenciál, ale aj svoj ľudský rozmer. Na to, aby deti zaujal a primäl ich k premýšľaniu, využíva naozaj rôzne metódy. „Snažím sa o medzipredmetovosť – zážitok – mimoškolské aktivity – aktuálnosť. Napríklad na dejepise je to oral history, videosvedectvá, na osudoch konkrétnych ľudí z mesta alebo na dejinách školy vysvetľujem tzv. veľké dejiny. Inokedy zas prinesiem na hodinu mnou dopestované krajové odrody jabĺk a počas ochutnávky hovoríme o historickej pamäti, kontinuite a úcte k prírode. Moji žiaci mávajú pravidelné diskusie s historikmi a spisovateľmi, ale aj školský literárny festival. Na hodinách občianskej náuky sa nevyhýbam aktuálny otázkam ako bolo napadnutie Ukrajiny, vražda pred Teplárňou, postavenie ženy v spoločnosti… Žiaci obvykle konštatujú, že som prvý, kto sa s nimi otvorene o téme rozpráva,“ vraví. 

Adam Herceg kladie veľký dôraz na diskusie a premietanie dokumentov o totalitách 20. stor. s dôrazom na etické a morálne kontexty. Spolupracuje s OZ Living Memory, ÚPN alebo pamätníkmi. Jeho metodický materiál Erikine ľalie je publikovaný na webe Yad Vashem ako modelový príklad medzipredmetového vyučovania o holokauste. So stredoškolákmi však pracuje aj mimo vyučovacích hodín. Aktivizuje ich na dobročinné zbierky, ale tiež v nich podporuje záujem o umenie, divadlo, čítanie, či občiansky aktivizmus. „Organizoval som pre modranských stredoškolákov mnou vytvorenú recitačnú súťaž Pocta V. Šikulovi, a tiež niekoľko charitatívnych koncertov pre klientov DSS z Modry a Pezinka. Študentov zapájam do čitateľskej Ceny René. Viac ako 17 rokov sa ako dobrovoľník snažím o záchranu, revitalizáciu a reštaurovanie židovského cintorína v Častej, som jeho správcom a okrem pomoci potomkom židovských rodín som spolu so žiakmi miestnej ZŠ pripravil vzdelávací projekt a vypracoval som tiež panelovú výstavu o židovskej komunite. 15 rokov som podpredsedom OZ Červenokamenské panstvo, s kolegami sme zachránili niekoľko barokových sôch, vybudovali náučné chodníky, robili prednášky o histórii atď…Takmer 10 rokov som bol členom ochotníckeho Divadla na kolene Častá. Niektorí žiaci si osvojili môj výrok – učiteľstvo je jeden veľký stand up,“ dodáva s úsmevom. 

Je však aj veľmi empatickým pedagógom, ktorý prihliada i na to, z akého sociálneho prostredia jeho študenti pochádzajú, prípadne, či si prechádzajú náročným obdobím. „Snažím sa pracovať tak, aby som vyučovanie prispôsoboval rôznym typom učebných štýlov, aby som predchádzal stereotypnosti, ale zároveň budoval návyky, vždy s prihliadnutím aj na žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Napríklad  žiakovi s poruchou pozornosti som dovolil na slovenčine čítať si chvíľu noviny, prebudilo to v ňom záujem o čítanie, prešiel na beletriu a po maturite na VŠ študuje slovenčinu,“ uzatvára.