Irena Lehocká učí slovenský jazyk a literatúru a filozofiu na gymnáziu. Vzdeláva nielen slovenské deti, ale aj mladých Ukrajincov a Iračanov, ktorí na škole študujú.
„Chcem, aby decká milovali text aj hovorené slovo rovnako, ako ja, aby sa v texte orientovali, rady čítali, písali, komunikovali, diskutovali o témach kníh a o postavách, ideách. Vediem krúžok kreatívneho písania a moji študenti vyhrávajú literárne súťaže Medzi riadky a iné. Píšeme kaligramy, haiku, chodíme do galérií. V krúžku sa všetci cítime bezpečne a je aj našou psychohygienou. Robíme akcie ako Filmová noc, Noc s Andersenom alebo Knižný deň na škole. Každý ďalej rozvíja svoje talent – robí scenár k videu, nakrúca a strihá videá, spravuje naše sociálne siete, vymýšľa hry, maľuje plagáty, hlási do rozhlasu novinky… Decká s dyslexiou a dysgrafiou, rovnako ako naši Ukrajinci a iní cudzinci, sú viac zameraní na hovorené slovo,“ vysvetľuje.
Ako dodáva, nemá rada nudu, i keď vie, že i tá je niekedy nevyhnutná. Snaží sa jej však vyhýbať, čomu prispôsobuje i učebné metódy.
„Rada mením prostredie – namiesto triedy školská knižnica, obľúbený antikvariát pri našej škole, galéria, park. Študenti si na tieto – pre nich neobvyklé miesta – zvyknú, začnú ich sami navštevovať, cítia sa tam príjemne, bezpečne. Na hodiny nosím veľa vlastných kníh, podľa témy, a rozprávam o nich. Otvárame ich, listujeme a vždy si niekto nejakú aj požičia a prečíta. Zapájam výnimočných ľudí a odborníkov z praxe. Na naše hodiny chodí rozhlasový scenárista, básnik, ekonadšenec. Podporujem rovesnícke učenie, osvedčilo sa najmä pri učení jazyka cudzincov,“ vraví.
Táto nadšená pedagogička s posledným zvonením nekončí, ale je mimoriadne aktívna v pedagogickej komunite aj po vyučovaní.
„Bola som aktívnou vysokoškolskou pedagogičkou, preto som stále občasne hodnotiteľkou bakalárskych alebo magisterských prác. S UKF v Nitre udržujem kontakty, pozývam bývalých kolegov na besedy. Participovala som na tvorbe dokumentu o prístupnosti mesta Nitry, preto sme o prístupnosti školy pre všetkých chceli písať s jednou študentkou SOČ. Nakoniec sme sa rozhodli pre tému dobrovoľníctvo, čo zas korešponduje so silným zastúpením DofE u nás na škole. Baví ma spolupráca napr. s o.z. Mareena – workshop o hatespeech, rozvoj kritického myslenia, tolerancie; spolupráca s n.o. Pestrec – workshop Po mne potopa (environmentálna výchova) či Envirosympózium (študenti prezentovali projekty z Erasmus+). Tieto akcie moderujem, organizujem a často vymýšľam,“ uzatvára.