Jana Chmurová
Jana Chmurová dáva prednosť inovatívnejším metódam. Takým, ktoré vyžadujú väčšiu zapojenosť žiakov.
„Neponúkam žiakom hotové vedecké poznatky, ale žiaci si ich vytvárajú sami na základe vlastnej predchádzajúcej skúsenosti,“ hovorí Jana Chmurová.
Aj keď sa už od malička rada hrávala na učiteľku, jej cesta k učiteľovaniu nebola priama. Inšpirovaná mamou spolužiačky z gymnázia sa najprv túžila stať hygieničkou. Vyštudovala odbor Výživa ľudí, avšak počas pôsobenia na Trnavskej univerzite ako odborná asistentka a spoluriešiteľka projektov zameraných hlavne na prírodovedné vzdelávanie zistila, že učenie môže byť oveľa zaujímavejšie ako tradičná vyučovacia hodina. Preto sa po materskej dovolenke zamestnala ako učiteľka.
„Chcela som zažiť, aká je naozajstná práca s deťmi,“ hovorí Jana Chmurová. Začala učiť najprv na malej vidieckej škole, kde začala využívať inovatívne metódy vzdelávania. Radosť detí a rodičov z poznávania nových vecí netradičným spôsobom ju motivovala ešte viac. Keď však neskôr prešla na mestskú školu, zistila, že veľká škola nepraje alternatívam v takej miere ako malá škola. Napriek tomu verí, že sa to dá zvládnuť, chce to len trpezlivosť a nedať sa odradiť.
„Povzbudzuje ma spätná reakcia detí, keď vidím, aké sú nadšené a že ich to baví. To mi dodáva energiu púšťať sa do ďalších vecí,“ vyznáva sa Chmurová.
Žiak vedcom
Na hodinách, kde je to možné, využíva prvky výskumne ladenej koncepcie. Pochádza z IBSE (Inquiry Based Science Education) a je založená na vedeckých postupoch žiaka. Ten sa k vedeckým poznatkom postupne prepracuje sám a nedostane ich hotové od učiteľa na striebornom podnose. Táto metóda sa jej osvedčila najmä u menej prospievajúcich žiakov.
„Slabší žiaci vedia oveľa lepšie argumentovať, predpokladať a realizovať praktické aktivity ako žiaci, ktorí vedomosti memorujú,“ hovorí Jana Chmurová.
Na začiatku sa vždy snaží u žiaka vzbudiť zvedavosť a záujem skúmať daný jav. Potom príde samotné bádanie. Žiaci pozorujú, usudzujú, predpokladajú, merajú, experimentujú, zistené údaje vkladajú do tabuliek a grafov, opisujú vzťahy medzi premennými a nakoniec tvoria závery a zovšeobecnenia.
„Predovšetkým ide o skupinovú prácu, preto sa snažím žiakov zároveň povzbudzovať k vzájomnej tolerancii a rešpektovaniu názorov. V skupinách sa prejavia aj neistí žiaci, čím sa vytvára ich zdravé sebavedomie,“ hovorí Jana Chmurová. Na začiatku sú vždy stanovené skupinové pravidlá a ak je práca zmysluplná, rozvíjajú sa u žiakov aj pozitívne účinky v oblasti sociálnych kompetencií.
V škole vedie krúžok Zelená hliadka, kde sa so žiakmi venujú environmentálnej problematike a zároveň aj skúmajú prírodné javy. Jej členovia po vyučovaní kontrolujú všetky triedy, či separujú správne a potom ich bodujú. Školu zapojila aj do ankety „Strom roka 2019“, kde škola získala v rámci Slovenska 2. miesto.
Je zároveň koordinátorkou projektu Ekoalarm a školu zapojila aj do piateho ročníka Európskeho týždňa športu na Slovensku. Spolupracuje s Trnavskou univerzitou ako cvičný učiteľ budúcich pedagógov pre predmety biológia a chémia a podieľa sa na príprave učebných materiálov. Snaží sa tiež nabádať kolegov k aktívnejšiemu zapojeniu do projektov.
Najmä individuálne
Ku každému žiakovi sa snaží pristupovať individuálne s cieľom rozvinúť jeho potenciál. V prípade, keď sa u žiaka zmení prospech k horšiemu alebo sa zmení jeho správanie, si s ním individuálne pohovorí.
„Komunikácia medzi rodičom, učiteľom, školským psychológom a samotným žiakom sa mi vo väčšine prípadov potvrdila ako účinná,“ hovorí Jana Chmurová.
Tak to bolo aj v prípade žiaka, ktorý prepadol z chémie na konci 8. ročníka a na školu veľmi zanevrel. Nebavilo ho vyučovanie, neučil sa a správal sa arogantne. Jana Chmurová sa s ním veľmi veľa rozprávala, povzbudzovala ho, že sa nemôže tak ľahko vzdať a musí ukázať, že je múdry a správny človek. Na komisionálnych skúškach v auguste uspel a jeho správanie a prospech v deviatom ročníku sa výrazne zmenili k lepšiemu.
„Videla som, že ten ročný boj mal zmysel,“ vyznáva sa Jana Chmurová.
Autorka článku: Jana Liptáková
