Jana Šošovičková

Jana Šošovičková učí fyziku, informatiku a technickú výchovu, teda predmety, ktoré podľa nej zaujímajú skôr chlapcov a to hlavne tých, ktorí inak nepatria k premiantom triedy. Ako vraví, aj toto dokazuje, že deti dovtedy len nenašli nič, čo by ich výrazne zaujalo a ona sa svojim spôsobom výučby snaží, aby sa to zmenilo.  

„Mojim cieľom je individualizovať vzdelávanie a rozvíjať potenciál každého dieťaťa. Často sa ukázalo, že tých spodných 30% sú veľmi šikovné deti, ktoré len doposiaľ nič neoslovilo. Snažím sa objaviť a rozvíjať ich silné stránky. Rozvíjame predovšetkým to, čo im ide a problematický obsah vzdelávania sa im snažím priniesť cez veci, ktoré ich bavia a v rozsahu, ktorý zvládnu. Keď zažijú, že sú v nejakej oblasti úspešní, zlepší sa ich správanie, motivácia učiť sa a vzťah ku škole,“ ponúka svoje skúsenosti Jana Šošovičková. Ako dodáva, tieto predmety sú ideálne na rozvoj kritického myslenia a praktických zručností. „Snažím sa o to cez konštruktivistický prístup, bádateľské formy vzdelávania a tvorbu projektov. Veľký dôraz kladiem na tímovú prácu,“ vraví. 

Pedagogička, ktorá je zároveň zástupkyňou riaditeľa školy, dodáva, že spolupracuje aj so strednými školami v okolí. Realizujú projekty zamerané na základy podnikania, finančné gramotnosť , programovanie a podobne. Takáto priama spolupráca so strednými školami podľa nej pomáha žiakom zorientovať sa a následne si vybrať tú správnu inštitúciu na ďalšie vzdelávanie. Osvedčenou cestou, ako deti zaujať, sa podľa nej ukázalo aj rovesnícke vzdelávanie. „Zaviedli sme v škole voliteľný predmet, kde uplatňujeme rovesnícke vzdelávanie. Žiaci z ročníkov 5-9 si volia predmet podľa ich preferencií, v ktorom sa chcú rozvíjať. Majú 1 hodinu týždenne vo vekovo zmiešaných skupinách, kde uplatňujeme medzipredmetové vzťahy a voliteľný predmet prepája témy naprieč klasickými predmetmi. Môj má názov Veda naživo,“ vysvetľuje Jana Šošovičková. 

Iní pedagógovia by sa podľa nej mohli inšpirovať aj tým, ako hodnotí výkony žiakov. Ťažisko totiž  presúva na formatívne hodnotenie vrátane sebahodnotenia. „To sa osvedčilo aj pri online vzdelávaní, napr. využívanie krátkeho opakovacieho online testu s reflexiou na úvod hodiny na zopakovanie základných pojmov. Osvedčilo sa mi tiež nahradenie výkladu a vysvetľovania učiva praktickými aktivitami v skupinách, ktoré smerovali k vyvodeniu nových poznatkov, prepájali sme témy s podmienkami domáceho vzdelávania a hľadali sme príležitosti pre experimenty v kuchyni, vonku a podobne. Prínos je nechať podstatnú časť aktivít na žiakov, dobrovoľné domáce úlohy, hľadanie odpovedí na otázky, ktoré vytvárajú žiaci,“ dodáva.
Jana Šošovičková sa o svoje pedagogické skúsenosti rada a pravidelne delí s inými pedagógmi v rámci rôznych profesijných skupín, aktívne sa zapája pri zdieľaní dobrých skúseností v online klube učiteľov fyziky, vedie krúžok Mladý vedec, je vedúca klubu AMAVET a spolupracuje aj s Komenského inštitútom.

Hlasovanie o cenu verejnosti nájdete tu: https://domov.sme.sk/c/22872765/ku-kritickemu-mysleniu-vedie-ziakov-cez-konstruktivisticky-pristup.html?ref=tab