Lenka Nováková
Lenka Nováková učí na Súkromnej strednej odbornej škole Bukovecká v Košiciach. Jej pedagogická dráha začala nasmerovaním zo strany učiteľky špeciálnej pedagogiky, ktorá v nej videla predpoklady na túto oblasť. Prešla si viacerými pozíciami, pričom každá skúsenosť ju podľa jej slov naučila viac ako stovky strán teórie.
„Mojím cieľom je prekvapovať a motivovať – prebúdzať v študentoch zvedavosť a chuť hrať sa. Spolu hľadáme spôsoby, ako byť empatickí pedagógovia a pripravení na reálne situácie v praxi. Preto v rámci špeciálnej pedagogiky pripravujeme triednické hodiny pre prijatie žiaka so sluchovým postihnutím a v predmete pedagogika voľného času organizujeme konferenciu o riešení rómskej otázky. Verím, že učenie má byť dobrodružstvom, pri ktorom rastie nielen poznanie, ale aj človek sám,“ tvrdí.
Lenka Nováková je presvedčená, že hra je najprirodzenejšou cestou k poznaniu. Často prichádza na hodiny s hračkami, kockami či maňuškami, aby žiakom ukázala, že učiť sa dá aj s úsmevom. Niekedy si oblečie biely plášť, nasadí parochňu a na vyučovaní robia pokusy – nie preto, aby všetko vyšlo dokonale, ale aby sa žiaci nebáli skúšať a zlyhávať. Pedagogička sa často stretáva s názorom, že stredoškoláci už nemajú problémy ani potreby. Opak je však podľa nej pravdou.
„Aj medzi nimi sú žiaci s poruchami učenia, na autistickom spektre či s psychickými ťažkosťami. Sebapoškodzovanie a depresie, žiaľ, nie sú výnimkou. Preto som spolu s kolegyňou vytvorila sociálno-psychologický výcvik, ktorý pomáha našim žiakom lepšie spoznať seba, zvládať emócie a budovať duševnú odolnosť. Práca s mládežou je často o pokusoch a omyloch, no výsledky, ktoré vidíme, sú nádherné – v ich sile, otvorenosti a ochote meniť svet okolo seba.“
Škola, na ktorej pôsobí, spolupracuje s mestskými časťami, zapája sa do dobrovoľníckych činností a medzinárodných súťaží. Navštevujú Múzeum špeciálneho školstva a spolupracujú i so Steelparkom v Košiciach. Lenka Nováková bola zároveň súčasťou projektu Erasmus+, zameraného na podporu sebapoznania a osobnostného rozvoja. Rozvoj charakteru a mäkkých zručností totiž považuje za neoddeliteľnú súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu.
„Mojím cieľom nie je len naučiť žiakov odborné poznatky, ale pripraviť ich na prácu s ľuďmi – s empatiou, rešpektom a pokorou. Vo svojich hodinách vytváram priestor, kde sa žiaci učia spolupracovať, argumentovať, vyjadriť názor, podať pomocnú ruku, ale aj počúvať druhých. Dôležitou súčasťou je aj dobrovoľnícka činnosť – maľujú steny v domovoch dôchodcov, zabávajú deti na podujatiach, darujú krv či zábavou formou sa podieľajú na vzdelávacích aktivitách v materských školách, zúčastňujú sa dramatoterapií s deťmi zo sociálno-znevýhodneného prostredia,“ uzatvára.
