Ľubica Bezeková

Ľubica Bezeková chcela byť učiteľkou už od malička, pretože túžila písať kriedou na tabuľu.

Iróniou je, že aktuálne na tabuľu už veľa nepíše a kriedové tabule dokonca už v škole nemajú. Ani už nemá tú potrebu, keďže teraz chce, aby boli na hodinách aktívne deti.

„Bol to môj sen robiť s deťmi, tvarovať ich ako ľudí. Chcela som, aby deti bavilo chodiť do školy, aby škola nebola len o vyučovaní,“ hovorí Ľubica Bezeková.

Už počas štúdia na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici chodila vypomáhať svojej bývalej učiteľke do základnej školy do Zvolena. Tam si na vlastnej koži odskúšala, ako často teória, ktorú sa na fakulte učia, v praxi nefunguje. Preto od samého začiatku svojho pôsobenia v úlohe učiteľky hľadala nové cesty a spôsoby, ako urobiť hodiny zaujímavými pre deti aj ako sa o moderné metódy vyučovania podeliť s ďalšími učiteľmi.

„Práca učiteľa nie je jednotvárna. Lebo nikdy neviete, čo vás v daný deň čaká,“ hovorí Ľubica Bezeková.

Dôraz na komunikáciu

Najprv ako mladá učiteľka začala učiť v malej škole v Lieskovci. Neskôr po svadbe pokračovala na väčšej základnej škole v Pliešovciach. Tam pôsobí dodnes. Učí prvákov, šiestakov, ale aj deviatakov.

„Každý ročník má svoje čaro,“ hovorí Ľubica Bezeková, ktorú baví sledovať, ako malé deti, ktoré najprv, keď sú malé, k učiteľom vzhliadajú aj fyziologicky, rastú, až sa na svoje učiteľky nakoniec pozerajú zhora a ako sa s ich výškou mení aj komunikácia.

A naučiť deti komunikovať je to, čo je pre ňu kľúčové.

„Aby vedeli, ako povedať, keď s niečím nesúhlasia, či ako presadiť svoj názor, ale aj akceptovať odmietnutie. Pretože nielen vedomosti ako 1 plus 1 sú dva sú dôležité,“ hovorí Ľubica Bezeková.

S tým jej pomáha práca vo dvojiciach a skupinách, Daltonské prvky, Hejného matematika, ale aj humor, spravodlivosť, porozumenie a praktickosť.

„Možno nepoteším odborníkov, ale často som učila viac intuitívne, vzhľadom na žiakov a ich aktuálne potreby, naladenie a nasadenie. Často písomné prípravy ostali úplne bokom a hodina sa zvrtla iným smerom. Písomné prípravy by boli perfektné a hodina podľa nich takisto, keby na tej hodine neboli aj žiaci, živé bytosti, ktoré sú nevyspytateľné,“ hovorí Bezeková.

Slová deviataka, ktorý za ňou prišiel na konci roka a povedal: „Ďakujem, že ste mi pomohli, keď som to najviac potreboval,“ jej však potvrdzujú, že to, čo robí a ako to robí, má zmysel.

Komunikácii s dospelými sa žiaci podúčajú aj v žiackej školskej rade, ktorú Ľubica Bezeková v škole opätovne vzkriesila. Nie je to však typická žiacka školská rada, a preto ju aj nazvali Akčná partia. Tak všetky deti, aj tie, ktoré nemajú čisté jednotky, majú šancu zapojiť sa do diania školy. Touto cestou im ukazuje, že aj ony sú dôležité a že to, ako sa cítia v škole, je aj na nich.

Keď učiteľ pomáha učiteľovi

Ľubicu Bezekovú, ktorá absolvovala aj ročný vzdelávací program pre učiteľov na Komenského inštitúte (KI), časom veľmi oslovil mentoring. V škole sa vďaka nemu snažia s kolegyňami navzájom podporovať. V súčasnosti je v ich škole uvádzacou učiteľkou dvom novým učiteľkám. Zároveň je v rámci Alumini KI, ktorý slúži na vzájomné sieťovanie, výmenu skúseností a know-how, už tretí rok mentorkou novým členom KI.

„Každý učiteľ je v triede sám, aj keď má okolo seba veľa detí a v zborovni viac kolegov. Preto mu niekedy dobre padne vyrozprávať sa a vypočuť si iný názor alebo iný pohľad na svoju hodinu alebo problém, ktorý práve rieši. Tak sa aj niekedy stane, že odchádza z hodiny frustrovaný, nemá z nej dobrý pocit, no na základe mentorského rozhovoru zrazu príde na to, že tá hodina mala veľa skvelých momentov a vie si pomenovať, čo by nabudúce urobil inak,“ hovorí Ľubica Bezeková a dodáva, že nie vždy všetko vyjde na sto percent. To je však ďalšia vec, ktorú sa snaží deti naučiť – prácu s chybou a hľadať, ako niečo ide a nie, ako to nejde.

Bola takisto zapojená do e-Twinningu, v rámci ktorého mala šťastie na učiteľku zo Srbska – Irenu Lazarevic. Spolupracovala s ňou na projekte My Dream School, My Ideal Teacher. Vďaka nemu sa stala učiteľkou mesiaca, ale najmä do projektu aktívne zapojili svojich žiakov.

„Niektorí konečne pochopili, na čo je dobré sa učiť cudzí jazyk,“ povedala Ľubica Bezeková.

Autorka článku: Jana Liptáková