Ľubica Demčáková
Ľubica Demčáková mala počas svojej učiteľskej kariéry možnosť pracovať v rôznych regiónoch Slovenska, ako aj na odlišných typoch škôl, či už to bola mestská alebo vidiecka škola.
K rozhodnutiu venovať sa učiteľovaniu ju inšpirovala jej pani učiteľka v málotriednej škole v rodnej dedine. Vďaka nej začala vidieť krásu toho povolania, možnosť niekoho motivovať, inšpirovať a zároveň posúvať do budúcnosti.
„Mojou celoživotnou snahou je nájsť spôsob, ako byť pre žiakov láskavou autoritou a neustále napredovať, neustrnúť na mieste,“ vyznáva sa Ľubica Demčáková.
Vo svojej profesionálnej kariére považuje za dôležité, že môže byť na istý čas súčasťou nielen života žiaka, ale celej rodiny vrátane rodičov a často aj starých rodičov. Zvlášť v prváckej triede je tou osôbkou, ktorá rozdáva úsmev, láskavosť, ale aj prísne pokyny.
„Som rada učiteľkou, neviem si predstaviť seba v nejakom inom povolaní, aj keď človek nikdy nevie. Táto práca ma baví a napĺňa. Som rada, že môžem byť s deťmi a že môžem formovať ich malé osobnosti,” vyznáva sa Ľubica Demčáková.
Činnostné učenie
Na hodinách využíva na rozvoj kritického myslenia a sociálnych kompetencií u detí najmä hravé spôsoby práce. Je to hlavne činnostné učenie, ktoré umožňuje zapojenie všetkých žiakov naraz prostredníctvom manipulačných pomôcok, založené na metóde objavovania. Pomôcky rada vyrába sama alebo využíva tie, ktoré majú v škole. Spätnou väzbou a zrkadlom sú pre ňu žiaci.
„Mám rada tú neuveriteľnú atmosféru, tvorivosť v triede, keď často ani ja sama neviem, do čoho idem. Tvorivosť a zvedavosť je pre deti prirodzená, v dospelom veku sa stráca,“ hovorí Ľubica Demčáková.
Vedie svojich žiakov tak, aby pri práci na zadaných úlohách prišli na to, že neexistuje len jedno riešenie, ale že daný problém môže mať viacero správnych riešení.
Svoje nápady rozoberá s kolegyňami v škole, ale aj s učiteľskou verejnosťou cez sociálne siete. V škole zaviedla otvorené hodiny, na ktorých jednotlivé pani učiteľky odovzdajú svoje pedagogické skúsenosti.
„Spočiatku to bolo ostýchavé, dnes sa už kolegyne hlásia, ktorá ukáže, čo vo svojej práci so žiakmi uplatňuje s úspechom,“ hovorí Ľubica Demčáková.
Vytvorila aj školskú súťaž, ktorej cieľom je hľadanie literárnych talentov a povzbudenie detí k vlastnej tvorbe. Je tiež školiteľkou na seminároch o práci s edukačnou pomôckou Aktívna matematika.
Škola v prírode
Vo vydavateľstve LiberaTerra jej začiatkom marca vyšiel pracovný zošit Škola v prírode, ktorý je úplnou novinkou na trhu venujúcom sa takejto problematike. Vytvorila aj podrobnú metodickú príručku pre učiteľov s vysvetlením hier, certifikátov a diplomov.
„Školu v prírode máme na našej škole vynikajúco prepracovanú, aj s vlastnými animačnými programami. Verím, že pracovný zošit bude slúžiť tým, ktorí to potrebujú,“ hovorí s hrdosťou v hlase Ľubica Demčáková.
Momentálne pracuje na ďalšom pracovnom zošite, ale pre inú vekovú kategóriu. Podrobnosti si však zatiaľ necháva pre seba.
Edukačné videá počas korony
Zatvorené školy počas pandémie koronavírusu zaskočili Ľubicu Demčákovú rovnako ako všetkých naokolo. Potrebovala sa s novou situáciou vyrovnať, a tak hľadala cesty, ako sa svojím žiakom priblížiť čo najviac. Na základe dotazníka od rodičov o technickom vybavení detí usúdila, že bude vytvárať výučbové videá. Aby bol k nim jednoduchý prístup, vytvorila webovú stránku, na ktorú pridáva aj pracovné listy a riešenia úloh na uľahčenie domáceho vzdelávania.
Na tvorbe jednotlivých edukačných videí pokladá za najťažšie prísť na koncept jednotlivých dielov, aby mali začiatok aj koniec.
„Potrebovala som si dopredu ujasniť, čo daným videom chcem deťom povedať, akú má mať hlavnú myšlienku, či čo je hlavným cieľom danej vyučovacej hodiny,“ hovorí Demčáková.
A po troch či štyroch týždňoch, keď nadobudli pocit, že to už nestačí ani žiakom, ani učiteľom a že im chýba osobnejší kontakt, tak začali s online vyučovaním. V ňom pokračovali aj keď sa deti čiastočne vrátili do školy.
„Pomohlo to udržať sociálne kontakty a tí, ktorí ostali doma, zároveň vedeli, čo sa v škole deje,“ hovorí Ľubica Demčáková.
Autorka článku: Jana Liptáková
