Lucia Krivdová
Lucia Krivdová učí matematiku–informatiku na Základnej škole Zarevúca. Učiteľstvo si vybrala, pretože verí, že školstvo je miesto, kde začína zmena. Deti je podľa nej potrebné viesť, nebáť sa žiadnych tém, byť im oporou a zároveň ukazovať spolu s rodičmi, ako majú kráčať životom a kam smerovať. Ako mama autistického syna vníma svet detí trochu inak – cez filtre trpezlivosti, empatie a humoru. Vie, že každé dieťa potrebuje iný prístup, iný rytmus a vlastnú cestu k úspechu.
„Milujem matematiku a robím všetko pre to, aby ju milovali aj moji žiaci – alebo aspoň, aby sa jej nebáli. Snažím sa, aby ju cítili ako hru, v ktorej sa dá rozmýšľať, objavovať a tvoriť. Hľadám spôsoby, ako ich zaujať – úlohy viažem na to, čo ich práve baví, čo „fičí“. Nie všetci moji žiaci patria medzi „premiantov“, no verím, že každý má v sebe iskru, ktorú možno zapáliť. Mojou úloha je ju nájsť – niekedy cez pochvalu, inokedy cez humor či trpezlivosť. Snažím sa byť pozorovateľom, nie sudcom,“ hovorí.
Matematiku učí spôsobom, ktorý má podľa nej dušu – Hejného metódou. Vyššie ročníky prepája s vlastnými, rokmi overenými úlohami, ktoré vznikajú z pozorovania detí, ich záujmov a každodenných situácií. Pravidelne sa zapája do inovatívnych výziev a vzdeláva sa cez online školenia s cieľom prinášať nové metódy do výučby, čoho výsledkom je aj projekt AI Dni v škole. Okrem prípravy žiakov na matematické súťaže je tiež koordinátorkou žiackeho parlamentu.
„Vo výučbe prepájam technológie s praxou – tvorím pracovné listy v Canve, používam dotykové displeje a interaktívne tabule. V poslednom čase zapájam aj umelú inteligenciu, aby žiaci videli, že ju možno využívať zodpovedne, eticky a tvorivo a hlavne vo svoj prospech a na svoju pomoc. Ak sa deti na matematike smejú, rozmýšľajú a nechápu, že zazvonilo – viem, že to robím správne,“ poznamenáva.
Lucia Krivdová hľadá v každej triede spôsob, ako deťom matematiku priblížiť tak, aby ju cítili ako hru a dobrodružstvo. Keďže vie, aké dôležité je ocenenie, chváli všetko – snahu, nápad aj odvahu skúsiť to znova. Za skutočný úspech považuje, keď jej žiaci odídu a stanú sa z nich dospelí, ktorých by si priala mať za susedov. „Moja práca učiteľky sa nekončí zazvonením. Vediem školský novinársky krúžok, kde sme skupina kreatívnych „malých novinárov“, ktorí v minulom roku urobili obrovský pokrok – učíme ich písať pútavo a hlavne, aby to bol časopis o nás pre nás. Zároveň mám matematický krúžok, kde pripravujem žiakov na Testovanie 9,“ vysvetľuje a dopĺňa, že spoločenskú prestíž učiteľského povolania sa snaží zvyšovať aj tým, že učí „inak“, otvorene a s rešpektom k žiakom a kolegom.
