Lucia Lešková
Lucia Lešková učí na prvom stupni Spojenej školy Hradné námestie v Kežmarku. Učiteľstvo pre ňu nie je náhodou ani jedným z mnohých povolaní. Považuje ho za poslanie, ku ktorému sa dostala nielen vplyvom starého otca, ktorý svoje učiteľské povolanie nesmel vykonávať kvôli vtedajšej dobe, ale aj prirodzene cez lásku k deťom, kreatívnej práci a k jazykom.
„Rozhodnutie stať sa učiteľkou prišlo z hlbokého presvedčenia, že v školských laviciach sa nerodia iba vedomosti, ale aj charaktery, sebavedomie, spolupráca, empatia a budúce príbehy ľudí. Chcela som byť pri tom. Chcela som byť človekom, ktorý dieťaťu otvorí dvere, dá mu odvahu a ukáže mu, že môže dokázať viac, než si myslí. Moje pôsobenie na prvom stupni ma naučilo, že každé dieťa je svet sám o sebe – so svojimi potrebami, tempom, talentom i obavami. Učím všetky predmety, no nemecký jazyk má u mňa osobitné miesto, pretože verím, že jazyk je most k porozumeniu, kultúre a otvorenosti,“ zdôrazňuje.
Učiteľstvo je podľa Lucie Leškovej povolanie, ktoré mení svet potichu, ale trvalo. Jednou z jej priorít je aj podpora slabších žiakov a tých, ktorí potrebujú individuálny prístup. Snaží sa takéto deti podporovať, aby mohli postupovať vlastným tempom, a vytvára im bezpečné prostredie.
„Vždy sa snažím nájsť cestu, ako deťom pomôcť prekonávať obavy, prekážku a osobné limity. Každý deň sa snažím, aby deti odchádzali zo školy spokojné, motivované a obohatené o niečo nové. Verím, že kreativita, ľudskosť, jazyková otvorenosť a podpora každého dieťaťa sú kľúčmi k modernému vzdelávaniu, ktoré má hodnotu aj budúcnosť.“
Vo svojej praxi využíva zážitkové vyučovanie a tematické vyučovanie podľa rôznych tém. Deti pravidelne pracujú v tímoch, kde sa učia spolupracovať, komunikovať, riešiť problémy, rozdeľovať si úlohy a navzájom si pomáhať. Každé dieťa má v skupine priestor ukázať svoje silné stránky. Pedagogička sa snaží spájať generácie. Žiaci navštevujú domov dôchodcov v Kežmarku, kde vystupujú s programom, rozprávajú sa s obyvateľmi domova a zapájajú sa do spoločných aktivít.„Jedným z najdôležitejších princípov mojej pedagogickej praxe je prepájať školu s komunitou. Verím, že deti sa učia lepšie vtedy, keď vidia, že to, čo robia, má zmysel aj mimo triedy. Keď sa ich učenie stáva súčasťou reálneho života, ich motivácia, sebavedomie a záujem prirodzene rastú. Integrácia kultúry a komunity je preto stabilným pilierom mojej učiteľskej filozofie. Spolupráca s Karpatsko-nemeckým spolokom predstavuje pre mňa aj pre deti významnú hodnotu – je to brána k jazykovému bohatstvu, kultúrnemu dedičstvu a tradíciám nemeckej menšiny na Slovensku,“ približuje.
