Marcel Olša

Marcel Olša je učiteľom na Základnej škole s materskou školou v Budmericiach. Učiteľstvo pre neho nie je povolanie, ale poslanie a životný štýl. K tejto profesii inklinoval odmalička, keďže verí, že úlohou pedagóga nie je len odovzdávať vedomosti, ale zapaľovať iskru zvedavosti, empatie a odvahy byť sám sebou. V každom dieťati vidí potenciál, aj v tých, ktorých iní už odpísali.

„Učím matematiku a geografiu. Predmety, ktoré na prvý pohľad môžu pôsobiť úplne odlišne, no na mojich hodinách sa prepájajú cez zážitok, príbeh a reálne prepojenie s každodenným životom. Snažím sa, aby sa žiaci neučili pre známky, ale pre seba a aby pochopili, že to, čo robíme, má zmysel. Mojím cieľom je vytvoriť bezpečné a podnetné prostredie, kde sa každý žiak cíti prijatý. Viem, že nie každý prichádza do školy s rovnakými podmienkami,“ opisuje.

Tempo, formu i štýl učenia sa preto snaží prispôsobiť individuálnym potrebám. Občas to znamená, že s niekým ráta príklady cez hru, s iným tvorí mapu na školskom dvore alebo rieši úlohy v tímoch, kde každý má priestor vyniknúť inak. Marcel Olša venuje veľkú pozornosť vnútornej motivácii žiakov, aby mali radosť z objavovania. Na vyučovaní pracujú s reálnymi problémami. Počítajú, koľko dažďovej vody by zachytil školský dvor alebo plánujú cestu okolo sveta. 

„Moje vyučovanie stojí na princípe, že poznanie nevzniká opakovaním, ale skúsenosťou a prepojením s reálnym svetom. Preto som aj napísal a vydal rozprávkovú knihu Geografické rozprávky pre deti. V matematike napríklad používam storytelling a problémové situácie z praxe. Žiaci počítajú, koľko materiálu treba na výstavbu skutočného mosta v ich obci alebo cez mapu plánujú trasu pútnika do Santiaga. V geografii spájame poznatky s terénnymi aktivitami, meraniami či hrami v priestore školy, využívame digitálne mapy, simulácie a interaktívne aplikácie. Zapísali sme sa do slovenskej knihy rekordov s najdlhším príkladom na Slovensku.“

Marcel Olša vedie krúžok Matikománia a so žiakmi organizuje expedície a exkurzie, aby na vlastné oči videli, ako funguje svet, o ktorom sa učia. Vo svojom poslaní sa riadi tým, že skutočné vzdelávanie začína vtedy, keď žiak pochopí, nielen ako veci fungujú, ale aj prečo na nich záleží. 

„Najväčší úspech, ktorý ma dodnes hreje pri srdci, bol, keď som učil deti z detského domova. Mnohí ich vopred zatracovali, no ja som chcel, aby vedeli, že aj ony môžu niečo dokázať. Brával som ich na výlety, rozprávali sme sa o živote, o ich snoch aj trápeniach. Po vyučovaní sme niekedy len sedeli a hľadali riešenia, ako zvládnuť veci, ktoré by dospelého položili. Dnes z nich vyrástli sebavedomí a slušní mladí ľudia, ktorí sa vedia postaviť na vlastné nohy,“ uzatvára.