Mária Uhlárová pôsobí na Základnej škole s materskou školou v Bystričanoch, kde sa stretáva s deťmi z rôzneho rodinného, sociálneho aj vzdelávacieho prostredia. O to viac si uvedomuje, že škola pre mnohé z nich nie je len miestom vzdelávania, ale aj istoty, pochopenia a prijatia. Učiteľské poslanie si vybrala už počas štúdia na osemročnom gymnáziu. Vždy obdivovala učiteľov, ktorí si vedeli získať rešpekt, no chcela ísť vlastnou cestou – cestou porozumenia, empatie a ľudskosti.
„Verím, že učiteľ má učiť najmä srdcom, no rovnako dôležité je, aby sa vedel učiť aj od svojich žiakov. Práve oni nás totiž dokážu naučiť najviac. Mňa naučili trpezlivosti, naučili ma, že musím neustále hľadať nové cesty a spôsoby výučby, pretože jeden nikdy nestačí a každému vyhovuje niečo iné. Naučili ma, že zábava a radosť z učenia musia byť súčasťou každej hodiny, ak má byť učenie skutočne efektívne. V neposlednom rade ma naučili, že najdôležitejšia je rovnováha, či už medzi učením a zábavou, alebo medzi autoritatívnym a priateľským prístupom,“ hovorí.
Mária Uhlárová sa na hodinách usiluje o to, aby sa žiaci stali aktívnymi tvorcami poznania, nielen pasívnymi prijímateľmi informácií. V slovenskom jazyku a literatúre využíva metódu „živých príbehov“, pri ktorej žiaci spracúvajú témy formou dramatizácie, rozhovorov či tvorbou podcastov a prepájajú učivo s reálnym životom. Pedagogička je hrdá na to, že sa jej v minulosti podarilo zorganizovať podujatie Deň hornonitrianskeho regiónu, čím prepája všetky vyučovacie predmety s regionálnou výchovou a umožňuje deťom spoznávať svoj región inovatívnym, zážitkovým spôsobom.
„Učiť znamená neustále sa posúvať a pracovať na sebe, hľadať nové cesty a spôsoby učenia, prispôsobovať sa individuálnym potrebám žiakov a hľadať ,,správny prístup“. Som presvedčená, že ak majú hodiny baviť a zaujať žiakov a majú mať aj nejakú hodnotu, musia zaujať a baviť aj mňa, preto sa snažím využívať rôzne aktivizačné metódy – hry, súťaže, zážitkové aktivity, hranie rolí či trefné videá, ktoré podnecujú zvedavosť aj tvorivosť.“
Učiteľka do výučby zaraďuje tematické vyučovanie, ktoré umožňuje vnímať učivo v širších súvislostiach. Každá téma sa stáva objavom, prostredníctvom aktivít, diskusií, hier, práce s textom či audiovizuálnymi materiálmi sa trieda zoznamuje s novými myšlienkami a hodnotami. Pedagogička sa podieľa na tvorbe kultúrnych podujatí v obci a úzko spolupracuje aj so Strediskom sociálnych služieb v Zemianskych Kostoľanoch. Ako kariérová poradkyňa zorganizovala Mini burzu stredných škôl regiónu.
„Za svoj najväčší pedagogický úspech považujem to, že si moji žiaci ku mne nachádzajú cestu aj po rokoch a hľadajú u mňa pomoc či radu. To je pre mňa najväčšia odmena, vedieť, že som v ich životoch zanechala stopu,“ hodnotí.
