Michal Mišura
Michal Mišura učí slovenský jazyk a literatúru a hudobnú výchovu na druhom stupni základnej školy. Vraví, že sa snaží učiť najmä autenticky a názorne, a teda učivo vždy k niečomu pripodobniť.
„Vytváram tak u žiakov rôzne asociácie a predstavy, ktoré sa im spájajú so životom. Napríklad schémy rýmov sme si vymysleli podľa nôh. Veď obkročný rým predsa môže a musí mať niečo spoločné s obkračovaním. Či nie? Obraznosť, názornosť, príbehovosť – to je to, čo s čím pracujem. Do problematického pravopisu sme si s deťmi vymysleli svoju nástenku s asociáciami. S kamarátom učiteľom sme natočili už druhý školský film, kde sme spojili obe školy, učiteľov oboch škôl a žiakov. Tí sa mohli vidieť na veľkom plátne v plnom kine. Konečne žiaci našli v niečom zmysel. Učiť sa scenár, prísť niekam načas, pracovať na spoločnom projekte. To je to, čo dokáže presiahnuť vzdelávací systém, resp. mu dať punc uveriteľnosti. Že žiak chce, túži, je motivovaný vnútorne,“ vysvetľuje.
Učí v rodnej obci, kde aj býva, a tak sa celkom prirodzene deťom venuje aj po skončení vyučovania. So žiakmi spolu tvoria časopis, nacvičujú piesne, kultúrne programy, pomáha s denným táborom ako animátor.
„Etický a morálny rozmer, či zmysel pre zodpovednosť sa snažím ukázať najmä vlastným príkladom, a, samozrejme, rôznymi hrami, aktivitami. Sám som bol na celosvetovom stretnutí zdravotne znevýhodnených ľudí vo Francúzsku, kde som sa týždeň staral o telesne a mentálne znevýhodneného chlapca. Žiakom často z tejto akcie ukazujem fotky a rozprávam o inom druhu šťastia, ktorý som tu zažil. Momentálne pomáham starému otcovi s ležiacou starom mamou – aj to sú témy, ktoré so žiakmi preberám. Láska, starostlivosť, odpustenie. Rozprávame sa veľa o klamlivosti sociálnych sietí či povrchnému zidealizovaniu si vonkajšej krásy, ako i dôležitej potrebe vnímať v ľuďoch to dobré,“ dodáva.
Michal Mišura sa so svojimi skúsenosťami rád podelí s kolegami a takisto víta, ak ho iní inšpirujú.
„S kolegami sa snažíme, samozrejme, vzájomne mentorovať. Ak viem o niečom, čo dokáže výchovno-vzdelávací proces zlepšiť, všetky podnetné rady ochotne poskytnem komukoľvek – aj začínajúcemu aj druhoatestovanému učiteľovi. Zároveň je to výborné i z opačnej strany, ak niekto mentoruje mňa. Šíriť dobrý status učiteľa je to, čo nám zatiaľ celospoločensky nejde jednoducho. Spoločnosť nás, žiaľ, vníma najmä cez dvojmesačné „prázdniny“, ktoré sú vlastne dovolenkou. Je teda len na nás, aby sme im cez našu aktivitu, kreativitu, húževnatosť a osobný príklad ukázali to, že byť učiteľom je práca, ktorá si zaslúži povšimnutie,“ uzatvára.
