Radomíra Komárňanská
Radomíra Komárňanská vyučuje na prvom stupni základnej školy v Nitre a k učiteľskému povolaniu inklinovala odmala. Za najkrajšiu odmenu vo svojej práci považuje spätnú väzbu od rodiča, že dieťa by najradšej chodilo do školy aj cez prázdniny. Žiakov prijíma takých, akí sú, vníma nielen povrch a vonkajšie správanie, ale veľmi citlivo aj ich vnútorné prežívanie.
„Do triedy vnášam prirodzenú láskavosť, načúvam citlivej detskej duši a vytváram priestor, v ktorom sa každé dieťa cíti bezpečne, dôležité, výnimočné a prijaté. K deťom pristupujem s trpezlivosťou a rešpektom a zároveň nastavujem jasné hranice. Učím ich zodpovednosti za svoje správanie a vzdelávanie, avšak ponechávam im priestor na chyby, z ktorých sa môžu učiť. Neexistujú pre mňa dobrí a zlí žiaci. Všetky deti sú dobré. Nemám problémových žiakov, pre mňa sú výnimoční,“ uvádza.
Pedagogička praktizuje inklúziu srdcom. Už druhý rok ako prvá v pilotnej fáze overuje zavádzanie nového kurikula na škole, kde pôsobí. Neustále vzdelávanie sa a práca na sebe jej dávajú krídla „učiť láskavo, inovatívne a kreatívne“. Učí Hejného metódou, v triede píšu Comenia scriptom, pričom učenie sa často odohráva vonku. Radomíra Komárňanská má rada autentickosť a spontánnosť vo vyučovaní. Do procesu prizýva rodičov a starých rodičov, využíva rovesnícke učenie. Úspech u nich na škole nie je doménou len „najšikovnejších“, úspešný je každý.
„Svojmu okoliu ukazujem nielen krásu a výnimočnosť učiteľského povolania, ale aj jeho problémy, potrebu podpory spoločnosti. Príkladom dobrej praxe sa snažím povzbudiť kolegyne, ale aj v očiach rodičov a spoločnosti zvýšiť status učiteľa. Na sociálnych sieťach zdieľam svoje pôsobenie. Byť cvičnou učiteľkou študentke, zapáliť v nej nadšenie pre inovácie a zážitkovosť vyučovania a sprevádzať ju výskumnou časťou jej diplomovej práce bolo pre mňa vzácnou skúsenosťou,“ vyzdvihuje.
Radomíra Komárňanská je školskou koordinátorkou pre inovatívne metódy, lektoruje krúžok Veselá veda, podieľa sa aj na charitatívnych akciách a školských podujatiach. V rozhovoroch i na vyučovacích hodinách praktizuje charakterové vzdelávanie, vedie deti k empatii, sociálnemu cíteniu, prijímaniu odlišností cez poznávanie inakosti okolo nás, poukazovaním na možnosti vzájomného obohatenia sa.
„V rámci sociálnych vzťahov zisťujeme, že sme odlišní, no v každom z nás je niečo, v čom sme dobrí a čo je na nás obdivuhodné. Učíme sa spoločne prijímať sa takí, akí sme, aj s chybami. Konflikty sa snažíme riešiť diskusiou, odkomunikovaním. Deti úplne prirodzene nasávajú ako špongie to, čo je okolo nich, v čom žijú, čo im poskytujeme,“ hovorí.
