Vlastimil Kuspan

Vlastimil Kuspan učí na Strednej odbornej škole veterinárnej v Košiciach už 28 rokov. Predtým pracoval ako súkromný veterinár, no čoraz viac cítil, že mu niečo chýba. Pomáhal zvieratám, ale chcel pomáhať aj ľuďom, najmä mladým, ktorí ešte len hľadajú svoje miesto. Videl, že o povolaní veterinára často nemajú pravdivú predstavu a netušia, koľko empatie, odvahy a zodpovednosti si vyžaduje. Rozhodol sa preto vrátiť do školského prostredia.

„Mojím cieľom je ukázať žiakom, že veterinárne povolanie nie je len o vedomostiach, ale o srdci. Učím ich vážiť si život, byť vnímaví, trpezliví a vedieť konať aj vtedy, keď to nie je jednoduché. Snažím sa im odovzdať kúsok tej lásky k zvieratám, ktorá ma priviedla k tejto práci. Učiteľom som sa stal preto, aby som odovzdával skúsenosti. Človekom, ktorý inšpiruje, som sa stal vďaka svojim žiakom,“ približuje.

Škola, na ktorej učí, prijíma žiakov z rôzneho prostredia. Niektorí prichádzajú so slabšími základmi z biológie či chémie, iní bojujú s osobnými alebo rodinnými problémami. Pre žiakov, ktorí potrebujú viac podpory, pedagóg vytvára jednoduchšie praktické úlohy, ktoré im pomáhajú získať sebavedomie a postupne zvládať náročnejšie úkony. Naopak, nadaným žiakom zadáva rozširujúce projekty, v ktorých môžu samostatne skúmať prípady alebo navrhovať postupy ošetrovania.

„Veľkým zadosťučinením pre mňa je, keď vidím, že aj žiaci, ktorí spočiatku mali problémy s učením alebo disciplínou, sa dokázali posunúť ďalej. Niektorí pokračujú v štúdiu na vysokej škole, iní si našli uplatnenie ako veterinárni asistenti alebo v oblasti chovu zvierat. Verím, že každý žiak má svoj potenciál, len je potrebné nájsť správny spôsob, ako ho objaviť a podporiť,“ vraví.

Vlastimil Kuspan inicioval krúžok 3D anatómie zameraný na praktické porozumenie anatomickým štruktúram prostredníctvom moderných 3D technológií. Krúžok prepája teoretické poznatky s klinickou praxou a sústreďuje sa na konkrétne situácie, v ktorých sa anatomické znalosti uplatňujú v medicínskej praxi. Svoju pedagogickú činnosť nevníma len ako výučbu v triede, ale ako kontinuálnu výmenu skúseností a spoluprácu s ľuďmi, ktorí zdieľajú rovnaké nadšenie pre odbor. Aktívne sa podieľa na organizácii veterinárnych dní a zúčastňuje sa aj zahraničných mobilít.

Práca so zvieratami je podľa učiteľa najlepšou školou charakteru, keďže učí trpezlivosti, pokore a empatii. „Snažím sa, aby si žiaci uvedomovali, že aj malé rozhodnutia môžu mať veľký dosah na zviera, človeka, či prostredie. Preto do výučby vkladám témy etiky, udržateľnosti a zodpovedného prístupu k prírode. Diskutujeme, hľadáme riešenia a učíme sa argumentovať s rešpektom. Úspech pre mňa nie je známka, ale to, keď žiak odchádza zo školy ako človek, ktorý sa nebojí pomôcť, vie sa postaviť za pravdu a koná s úctou k zvieratám aj k ľuďom,“ uzatvára.


Ste pripravený zapojiť sa, alebo viete o niekom, koho by sme mali osloviť?