Zuzana Címerová
Zuzana Címerová učí na prvom stupni Základnej školy Bátovce. Učiteľkou sa podľa vlastných slov stala preto, že verí v silu malých víťazstiev. Jedným z nich je Učebňa spracovania ovčej vlny, ktorú na škole založila spolu s kolegyňou a dala tak „odpadovej“ vlne druhý život. V remesle totiž videla aj otvorenú bránu pre deti v škole.
„Dnes máme priestor, v ktorom deti prejdú celý cyklus „od ovce po výrobok“ – od strihania na farme susediacej so školou, cez triedenie rúna, pradenie na elektrickom kolovrátku a tkanie, až po prezentáciu a predaj na miestnom trhu. Učíme chlapcov aj dievčatá zvládať všetky kroky remesla. Osobitne dbám na to, aby si každý našiel úlohu, v ktorej môže uspieť, získať zručnosť a sebavedomie – najmä deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, pre ktoré je reálna práca a pracovné návyky často najistejšou cestou, ako neskončiť v štatistikách nezamestnanosti. Moja práca je pre mňa aj službou komunite,“ ozrejmuje.
Učiteľkou v Bátovciach je 25 rokov. Pracuje na malej vidieckej škole, kde mnohé deti vyrastajú v sociálne náročných podmienkach s limitovanou podporou doma a častejšími absenciami. Vo svojej praxi kombinuje základné predmety s praktickým učením, aby „škola dávala zmysel aj tým, ktorí sa bežne nehlásia o slovo“. Na hodinách so žiakmi vedome pestuje charakter aj zručnosti pre život. Každé dieťa má rolu v procese – majster bezpečnosti, hovorca tímu, kontrolór kvality. Kritické myslenie precvičujú napríklad pri meraní spotreby materiálu, porovnávaní postupov a hodnotení kvality. Skúsená pedagogička pozoruje posun u detí najmä v odvahe začať a v radosti z dokončenej práce. Deti so slabšou pozornosťou sa vedia upokojiť pri pravidelnom rytme pradenia či tkania. Tichí žiaci prvýkrát predstavili vlastný výrobok pred triedou a rodičmi, niektorí aj na miestnom trhu. Viaceré deti si po skúsenosti v dielni vybrali remeselné alebo odborné zameranie na strednej škole.Zuzana Címerová je zároveň členkou Komunitnej rady a vedie besiedky evanjelickej cirkvi, kde s deťmi rozvíja hodnoty spolupráce, ohľaduplnosti a vytrvalosti. Je tiež spoluzakladateľkou Detského folklórneho súboru Pečeničan, cez ktorý vedie deti k tradíciám, piesňam, krojom a etnografickým zvykom. „Ak mám pomenovať jeden úspech, ktorý ma hreje pri srdci, je to moment, keď žiak, ktorý dovtedy školu skôr obchádzal, na trhu predal svoj prvý vlastný výrobok. V očiach mal pýchu a úľavu: „Dokázal som to.“ Odvtedy chodí pravidelne, pýta sa, plánuje. Pre mňa je to dôkaz, že učiteľ môže byť tým, kto otvorí dvere – a dieťa nimi prejde vlastnými silami. Verím, že takto, malými krokmi, pomáham šíriť dobré meno našej profesie: cez dôveru, poctivú prácu rúk a férové šance pre všetky deti,“ konštatuje a dodáva, že jej cieľom je, aby každý žiak objavil cestu, na ktorej môže uspieť – či už cez čísla v zošite, alebo cez prácu vlastnými rukami.
