Pracujem v škole, ktorej hlavným mottom je: Každý z nás je v niečom najlepší. A ja, naivný optimista, som tomu uverila a tak sa snažím rozvíjať v každom dieťati to, čo mu je najbližšie a v záujme toho aj občas prižmúriť oko J.
Už keď som sa prihlasovala na štúdium učiteľstva, chcela som učiť inak. V tom čase som si nebola istá, čo je to inak. Až keď som stála pred deťmi, vedela som, že výklad nie je pre mňa. A až o pár rokov neskôr mi to kamaráti pomenovali – konštruktivizmus. Do toho som skúšala prvky daltonského vyučovania, prvky montessori, prvky VEU. Vďaka IRPU som sa udomácnila v metódach skupinovej práce. Počas hodín slovenského jazyka sa nebojím pracovať na tzv. literárnych dielňach čítania a rozvíjať kritické myslenie.