Zuzana Hornáčková

Zuzana Hornáčková učí na prvom stupni základnej školy, predovšetkým prváčikov. Uvedomuje si, že práve prvá učiteľka je tá, ktorá môže deti nadchnúť pre vzdelávanie.

 „Prechod z MŠ je pre deti veľakrát náročný a nerada im beriem možnosť hrať sa. Naopak, snažím sa ukázať, že aj hrou sa dá naučiť niečo nové a k tomu chodiť s radosťou a úsmevom do školy. Tiež spoločne zvládame prvé neúspechy, sklamania a prehry, ktoré sú pre deti v tomto veku veľmi náročné. Rôznymi technikami sa učíme zodpovednosti a empatii. Pracujeme veľa v kolektíve, kde platí staré známe: ,,Jeden za všetkých a všetci za jedného“. Momentálne učím v triede aj dievčatko s Downovým syndrómom. Je to veľmi náročná práca, ale úsmev stojí za to,“ vysvetľuje.

Táto pedagogička sa naozaj snaží napĺňať Komenského škola hrou.

„Pri svojej práci využívam prvky tvorivej dramatiky. Aj tá ma naučila ako byť zodpovednou, empatickou, tvorivou, iniciatívnou a k tomu vediem i mojich žiakov. Mám za sebou projekt Fibonacci, ktorý rozvíja prírodovednú gramotnosť, pracujem s interaktívnou tabuľou a informačnými technológiami. Požívam aj prvky Daltonskej školy. Využívam veľa pomôcok, ktoré si deti môžu chytiť, ochutnať, vyskúšať, ovoňať, pokaziť, opraviť, hrám na hudobných nástrojoch. Všetko, čo sa deti snažím naučiť si prežijú na vlastnej koži, vyskúšajú,“ dodáva.

Zuzana Hornáčková vie, že empatii a súcitu treba učiť už takéto maličké deti. Verí, že hravou formou v nich dokáže prebudiť dobré vlastnosti.

„Cez rozprávky sa prenášame do sveta krivdy, neohľaduplnosti, beznádeje. Deti zisťujú, že nikdy sa netreba vzdať, treba ísť ďalej a skúšať, nebáť sa hľadať nové riešenia (vymýšľajú konce príbehov – diskusiou ich spoločne pretvárame). O ľuďoch rôznej farby pleti sa rozprávame často na hodine prvouky a slovenského jazyky,“ uzatvára.