Najnovší prieskum poukázal na pokles dôvery Slovákov v schopnosť škôl pripraviť mladých ľudí na svet, ktorý prichádza

Bratislava (1. október 2024) – Výsledky najnovšieho reprezentatívneho prieskumu CEEV Živica odhaľujú výrazný pokles dôvery Slovákov v zameranie školského vzdelávania. Zatiaľ čo v roku 2018 nadpolovičná väčšina respondentov verila, že školy pripravujú deti na život po roku 2030 dobre, dnes je tento názor v menšine. Zároveň sa zvýšila požiadavka na aktualizáciu učebných osnov, väčší dôraz na nové profesie a rozvoj kľúčových kompetencií ako komunikačné zručnosti, spolupráca či kritické myslenie.

Dospelá populácia je veľmi kritická k tomu, ako sa vyvíja kvalita vzdelávania na Slovensku. Zatiaľ čo v roku 2018 na otázku „Ako dobre škola pripravuje deti na život po roku 2030“ vyše polovica respondentov odpovedala dobre, tento rok to je už len 22% a naopak 55% respondentov odpovedalo „nie veľmi dobre“. „Vyše polovica respondentov si v roku 2024 želá viac zosúladiť učebné osnovy s potrebami budúcnosti a viac sa zamerať na nové typy povolaní, ktoré budú potrebné v budúcnosti, čo boli priania aj väčšiny respondentov v roku 2018. Oproti výskumu z roku 2018 významne narástla dôležitosť zamerania sa na mäkké zručnosti ako sú komunikačné zručnosti, spolupráca a kritické myslenie,“ priblížil Andrej Kičura, riaditeľ agentúry MNFORCE, ktorá prieskum pre CEEV Živica robila.

Podľa manažérky Komenského inštitútu a výkonnej riaditeľky mimovládnej organizácie CEEV Živica Zuzany Labašovej si verejnosť začína uvedomovať, že svet sa mení podstatne rýchlejšie ako náš vzdelávací systém. „Medzi predošlým a aktuálnym prieskumom sa udialo viac významných spoločenských udalostí – pandémia, vojna na Ukrajine a prílev rodín z Ukrajiny, či nástup umelej inteligencie, ktoré tiež ovplyvnili fungovanie na školách a vnímanie role škôl. Aj na základe týchto udalostí verejnosť výrazne prehodnotila, nakoľko školy podľa nich pripravujú deti na život po roku 2030,“ poznamenala Labašová. Zároveň dodala, že síce výsledky prieskumu v mnohom prekvapili, nakoľko došlo oproti predošlému prieskumu k výraznejším posunom, iné oblasti sú konzistentné s výsledkami spred 6 rokov a ukazujú všeobecné trendy, ktoré sú stabilné a nemenia sa.

Predstava o ideálnom učiteľovi/učiteľke sa mení

Podľa prieskumu v súčasnosti stále prevláda názor, že ideálny učiteľ/učiteľka by mali byť mladší. V roku 2019 si to myslelo až 70% ľudí, dnes už len 58% respondentov.

Ideálny/na učiteľ/ka má mať podľa verejnosti rovnaký prístup ku všetkým žiakom a nechávať žiakov, aby sami prišli na riešenie a učivo tak pochopili. „Vo vnímaní vlastností ideálnej učiteľky/učiteľa naďalej prevláda obraz spravodlivej, inovatívnej, učiteľky, či učiteľa, ktorý zároveň aj vychováva a zaujíma sa aj o osobné problémy žiakov. Oproti predošlému prieskumu je posun k pozitívnejšiemu vnímaniu slovného hodnotenia oproti minulosti,“ skonštatovala Labašová.

Slovenské školy potrebujú zmenu, aby boli atraktívnejšie pre žiakov a držali krok s dobou. Nedostatok investícií do vzdelávania, najmä do učiteľov, sa negatívne odrazil na kvalite výučby. Podľa hlavnej štátnej školskej inšpektorky Alžbety Štofkovej Dianovskej pociťujú školy už dlhšie potrebu zmien v snahe nielen získať žiakov, ale získať si aj ich pozornosť. „Obrovský investičný dlh voči učiteľom na Slovensku dopadol plnou váhou na vzdelanosť mladých ľudí,“ zdôraznila.

Zmenu má priniesť nová školská reforma, ktorá sa zameriava na naplnenie potrieb vzdelávania pre 21. storočie. Do programu bolo minulý školský rok zapojených 39 pilotných škôl. Cieľom tohto projektu bolo otestovať nový spôsob výučby v praxi a získať cenné skúsenosti pre ďalšie rozšírenie reformy. „Aktuálna výbava znalostí, metód a foriem výučby učiteľom nepostačuje. Ich profesionalizácia sa miestami zvrhla iba na naháňačku za kreditmi a zakúpenie nového nábytku, digitálnych pomôcok či výmenu okien. To však požadovanú modernizáciu vzdelávania neprinieslo. Školská reforma však prináša komplexnú a dlhodobú metodickú pomoc v oblasti rozvoja kompetencií učiteľov, čo je po dlhých rokoch novinka,“ upozornila Alžbeta Štofková Dianovská.

Na dôležitosť učiteľského povolania upriamuje pozornosť už siedmy rok ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska, ktoré je licencovanou súčasťou medzinárodného ocenenia Global Teacher Prize. Zastrešujú ho mimovládna nezisková organizácia CEEV Živica a Komenského inštitút. Aktuálnou laureátkou ocenenia je Michaela Kurucová (pozn.red.: predtým Babejová), ktorá si získala verejnosť a porotu svojim ľudským prístupom a empatiou.

Esenciou kvalitného moderného učiteľa je podľa jej slov schopnosť byť ľudským a dokázať vidieť v každom dieťati výnimočnú ľudskú bytosť. „Dnes nevieme povedať, čomu sa budú naše deti v živote venovať či kde budú pracovať, ale komunikačné zručnosti, kultivovaný prejav, zodpovednosť, čestnosť, proaktivitu, vytrvalosť a trpezlivosť, schopnosť spolupracovať v tíme a podobne, budú potrebovať bez ohľadu na to, akému povolaniu sa budú venovať. Ak budú čestnými, zodpovednými, láskavými a vnímavými ľuďmi, budú zaiste úspešní v osobnom aj pracovnom živote,“ vysvetlila Kurucová filozofiu, ktorou sa riadi počas svojej výučby.

Za najpodstatnejšie počas výučby považuje nájsť, v čom jednotlivé deti vynikajú a ukázať to aj im samotným. „Dieťa si zvnútorňuje to, čo často počúva. A to stmeľuje i kolektív. Ak sa dieťa cíti prijaté, prijíma i ostatných,“ dodáva Kurucová.

Hľadanie Učiteľskej osobnosti Slovenska je aktuálne aj tento rok. Organizácia CEEV Živica a Komenského inštitút spustili v týchto dňoch nominácie. Ľudia tak môžu nominovať svojho obľúbeného učiteľa/učiteľku do 3. novembra 2024.