Ocenenie Učiteľ Slovenska, ktoré zastrešuje Komenského inštitút, sa snaží otvárať aj celospoločenskú diskusiu o tom, aký vplyv a dosah majú pedagógovia. Spolu s rodinou, rovesníkmi či médiami formujú názory mladých ľudí a mali by im ukázať aj také nebezpečenstvo, aké predstavuje pravicový extrémizmus. Sú pre žiakov v tomto smere učitelia vzormi reprezentujúcimi hodnoty demokracie a tolerancie? Alebo podliehajú etnickým predsudkom a diskriminačným náladám? Aj na tieto otázky dáva odpoveď reprezentatívny prieskum agentúry Focus „Dopyt po pravicovom extrémizme medzi učiteľmi na druhom stupni základných škôl“.
Prejavy násilia založeného na rasovej, politickej a náboženskej neznášanlivosti voči osobám, ktoré sa odlišujú od majoritných skupín obyvateľstva sa stali celosvetovým problémom, ktorého riešenie vôbec nie je jednoduché. Extrémizmus zamestnáva médiá, odborníkov aj širokú verejnosť a hoci sa neobmedzuje na vek, pohlavie, skupinu alebo komunitu, mladí ľudia sú najzraniteľnejší ak ide o správy o násilných extrémistoch a teroristických organizáciách. Preto je dôležité, aby sa voči nim dokázali obrniť, o čo by sa mali správnym usmernením a výchovou postarať predovšetkým ich rodiny, výraznú úlohu však zohráva aj škola a pôsobenie učiteľov. Do akej miery sú ale samotní učitelia odolní voči extrémistickým náladám?
To sa snažil zistiť prieskum Dopyt po pravicovom extrémizme medzi učiteľmi na druhom stupni základných škôl, ktorý realizovala agentúra Focus vďaka finančnej podpore Nadačného fondu Telekom.
„Cieľom ceny Učiteľ Slovenska chceme vyzdvihnúť učiteľov a učiteľky, ktoré sú skutočnými osobnosťami. Lebo pedagóg nielen vzdeláva, ale aj vychováva. Jeho názory a postoje sú pre deti jedny z najkľúčovejších, podľa ktorých si vytvárajú svoje vlastné hodnoty. Oveľa dôležitejšie pri predchádzaní extrémizmu je, akých učiteľov máme na školách, než koľko hodín dejepisu sa odučí,“ vysvetľuje Juraj Hipš, zakladateľ Komenského inštitútu.
Učitelia verzus dospelá populácia Slovenska
V reprezentatívnom prieskume1, ktorého sa zúčastnilo 705 učiteľov druhého stupňa základných škôl, bola s cieľom identifikovať mieru dopytu alebo predispozície pre pravicový extrémizmus použitá metodika DEREX INDEX-u (skratka Demand For Right-Wing Extremism, teda Dopyt po pravicovom extrémizme.) Je vypočítavaný z 29 výskumných otázok a je rozdelený do 4 oblastí: predsudky a sociálny šovinizmus, anti-establišmentové nálady, pravicové hodnotové orientácie a obavy, nedôvera a pesimizmus. Kumulácia týchto štyroch oblastí môže byť zdrojom nálad, ktoré sa často snažia využiť na svoju podporu práve pravicoví extrémisti.
,,Prieskum okrem toho, že mapuje situáciu medzi učiteľmi zároveň ponúka pohľad aj na dospelú populáciu Slovenska, a tak je možne medzi sebou výsledky navzájom porovnať. To nám umožňuje posudzovať namerané čísla v širšom kontexte celého Slovenska a ukázať vplyv sociálnych, politických a psychologických faktorov na šírenie nebezpečných tendencií potierajúcich demokratické ústavné zriadenie,“ hovorí Martin Slosiarik z agentúry Focus.
V prvej oblasti prieskum mapoval proti-imigrantské nálady, podporu pre obmedzenie imigrácie do krajiny, vplyv migrantov na ekonomiku a kultúrny život krajiny, názory na homosexuálov. Vyplynulo, že 58 % učiteľov nepodlieha extrémnym predsudkom a sociálnemu šovinizmu, v bežnej populácii SR to bolo 46 %.
„Deti a mladých ľudí by mali učiť pedagógovia, ktorí sú odolní voči jednoduchým riešeniam, ktoré ponúkajú extrémistické hnutia. Nie je tajomstvom, že aj na slovenských školách nájdeme učiteľov s extrémnymi predsudkami. O to dôležitejšie je, aby sme ukazovali pedagogické osobnosti, ktoré si nadovšetko ctia pravdu, spravodlivosť a slobodu,“ dodáva Juraj Hipš.
,,Je dôležité, aby sme ukazovali pedagogické osobnosti, ktoré si nadovšetko ctia pravdu, spravodlivosť a slobodu.“
Ako je to s dôverou a nespokojnosťou?
Čo sa týka miery výraznej nedôvery voči existujúcemu establišmentu a systémovým demokratickým inštitúciám, vyjadrilo ju len 16 % učiteľov, čo je výrazne menej ako je zastúpenie takýchto ľudí v bežnej populácii SR (28 %).
,,Nespokojnosť s fungovaním demokracie, nedôvera v základné inštitúcie štátu ako sú parlament, vláda či súdy, nedôvera voči politikom ako takým, prípadne nedôvera voči medzinárodným inštitúciám, ktorých sme členmi a predstavujú zahranično-politické ukotvenie krajiny, sú silným faktorom, ktorý podkopáva demokraciu a otvára dvere autoritatívnym formám vlády. Je pozitívne, že takéto extrémne nálady sú medzi učiteľmi zastúpené len výrazne menšinovo. Na druhej strane si musíme uvedomiť, že učiteľ, ktorý nedôveruje demokratickému politickému systému, nebude ani dobrým zdrojom pre jeho šírenie. Politici a verejní činitelia sa musia snažiť budovať dôveru v základné demokratické inštitúcie štátu prostredníctvom zavádzania princípov transparentnosti a zodpovednosti za krajinu,“ objasnil Martin Slosiarik.
,,Učiteľ, ktorý nedôveruje demokratickému politickému systému, nebude ani dobrým zdrojom pre jeho šírenie.“
Rozdiel medzi učiteľmi a populáciou sa prejavil aj v potrebe ochranárskeho štátu, spoločenského poriadku založeného na silnom štáte, poslušnosti, tradíciách a viere – v priemere tretina (34 %) učiteľov prejavila takúto hodnotovú orientáciu, čo je viac ako je zastúpenie takýchto ľudí v bežnej populácii SR (23 %). V poslednej skúmanej oblasti v priemere 13 % učiteľov deklarovalo silnú subjektívnu nespokojnosť, nedôveru a obavy, v bežnej populácii ta bola až pätina respondentov ( 21 %).
Existuje u učiteľov dopyt po pravicovom extrémizme?
Odpoveď ponúka výsledný DEREX INDEX, ktorý zachytáva dopyt po pravicovo-extrémistickej politike, respektíve radikálno-nacionalistickej politike. V priemere len 7 % učiteľov možno na základe odpovedí v prieskume zaradiť do skupiny s predispozíciou k pravicovo-extrémistickej politickej orientácii, čo je o 6 percentuálnych bodov menej ako je zastúpenie týchto ľudí v bežnej populácii SR (13 %). Tento údaj automaticky neznamená, že sa ide o % pravicových extrémistov medzi učiteľmi či obyvateľmi Slovenska. Tento údaj poukazuje na živnú pôdu pre šírenie extrémistických nálad aj medzi ľuďmi, ktorí by seba samých nikdy neoznačili za extrémistov, ale na druhej strane nemusia byť voči šíreniu takýchto nálad imúnni.
„Je nesmierne dôležité, kto učí naše deti. Týmto ľuďom zverujeme obrovskú moc a preto je nevyhnutné, aby pedagógmi boli ľudia so silným demokratickým zmýšľaním a ochotou vždy stáť na strane spravodlivosti a slobody. Takýchto učiteľov je by sme mali verejne oceňovať a podporiť. Aj k tomu slúži cena Učiteľ Slovenska, aby vyzdvihla pedagógov, ktorí sú vzormi pre mladých ľudí,“ zhodnotil výsledky prieskumu Juraj Hipš.
