Pri svojej pedagogickej práci zameranej prevažne na žiakov primárneho vzdelávania ako aj žiakov na druhom stupni základnej školy sa snažím vkladať prvky humanizácie do vyučovacieho procesu. Uvedomujem si zraniteľnosť každého žiaka. Chcem v ňom objaviť oblasť, v ktorej má potenciál vyniknúť. Snažím sa k žiakom pristupovať individuálne a zamerať sa na ich osobnosť, nielen po edukačnej, ale aj duševnej stránke. Prepájam školské prostredie s reálnym životom mimo hraníc školy. Snažím sa, aby si žiaci teoretické vedomosti overili v praxi.
Dôležitejšie ako známka žiaka je pre mňa jeho prežitá skúsenosť. To, akú stopu v ňom zanechá pobyt v mojej triede, akú stopu v ňom zanechajú aplikované metódy a formy, ktoré uplatňujem pri jeho formovaní v rámci riadeného učenia sa. Chcem byť pre mojich žiakov učiteľom, ale aj priateľom. Učím na prvom stupni ZŠ, čo mi poskytuje priestor vynaložiť maximálne úsilie na formovanie ich osobnosti. Ich ďalšie smerovanie, osamostatnenie sa po ukončení ZŠ je pre mňa smerodajné.
Neustále hľadám, objavujem a inovujem svoje vyučovacie metódy tak, aby boli moji žiaci vo svojom školskom prostredí prirodzení. Aby zábavnou, nenásilnou formou prijímali nové vedomosti, objavovali, skúmali a hľadali spoločné riešenia.
(V prílohe prikladá napr. ukážku vytvorených prác žiakov, alebo dokladuje ich nasmerovanie na stredné, či vysoké školy).
Úspešnosť možno sledovať iba v dlhodobejšom meradle. Každý žiak sa musí nájsť a napredovať v tej svojej oblasti, ktorú vie správny učiteľ identifikovať a následne ho usmerňuje. Zlé známky sú pre mňa strašiakom, ktorý je obrazom môjho zlyhania, teda toho, že som jeho vnútorný poklad nedokázala objaviť. Žiacka duša je pre mňa ako hľadanie kľúča od komnaty s pokladom. U každého má ten poklad inú podobu, no stojí za to ho objaviť. Po identifikácii silných stránok žiakov sa púšťam do prác a projektov aj mimo svoje predmety (pani učiteľka uvádza príklady projektov). Usmerňujem žiakov pri prácach odborných, aktuálnych, využiteľných (opäť uvádza príklady). Žiak má byť rozvíjaný ako osobnosť, preto vymýšľam vlastné projekty, navrhujem náučné chodníky, angažujem žiakov do verejnoprospešných enviroaktivít – veľa sa naučia prostredníctvom priamej skúsenosti.
(V prílohe prikladá napr. ukážku z regionálnych novín, fotodokumentáciu z realizácie projektov, certifikáty úspešných žiakov).
Pracujem s deťmi najčastejšie formou zážitkového učenia. Deti s mentálnym postihnutím, zvlášť deti zo sociálne znevýhodneného prostredia potrebujú vidieť, zažiť, skúsiť, ochutnať. Najlepšie v reálnom prostredí a jednoducho. Tak, ako to v reálnom živote skutočne je. Vychádzam z reálnych každodenných potrieb. Problém so záškoláctvom som vyriešila tak, že sami žiaci išli so mnou na Mestský úrad práce a na Úrad sociálnych vecí zaniesť na príslušný odbor svoje oznámenie o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky. Aby zažili vážnosť situácie a vedeli sa orientovať na úradoch. Náprava sa dostavila hneď.
A darí sa nám riešiť aj problém so školskými návykmi. Vždy zdôrazňujem že reprezentujeme seba, školu, rodinu, komunitu. Hlavu hore, s úsmevom , upravení, so spevom.
Folklór, pieseň, jednoduchosť a tradície našich starých rodičov mi veľmi pomáhajú pri práci s deťmi s mentálnym postihnutím. Naši prarodičia riadení len slnečnými hodinami, jednoduchou polievkou a stále peši vedeli postaviť dom, zaobstarať si pestovaním a chovom obživu, i živiť remeslom. A toto je moja vyučovacia metóda. V škole sme založili zeleninové políčka, pridali sa už k nám aj ostatné triedy. Začali sme spievať ľudové pesničky a susedná trieda na chodbe urobila výzdobu s ľudovými ornamentami. Postupne sa pridávajú aj ostatní kolegovia v škole.
Využívam kombináciu rôznych metód, od práce s textami, prameňmi, pracovnými listami, v pároch, v skupinách, riadený dialóg, problémové vyučovanie, prípadové štúdie, rovesnícke vyučovanie, vyučovanie v teréne, exkurzie, online vzdelávanie, odborné prednášky spojené s diskusiou. Sledujem moderné trendy výučby, metódy prispôsobujem situácii a momentálnemu nastaveniu žiakov. Podporujem ich aktivitu a úsilie, pôsobím na ich zmysly a emócie, aby v prípade pochopenia dejín vedeli dejiny lepšie „prežiť“ a uvedomiť si ich dosah. Dejiny personifikujem, na osobných príbehoch a výpovediach doby je postavených mnoho mojich vyučovacích hodín. História v mojom ponímaní nie je mŕtva, ona musí ožiť v očiach žiakov. Oni ju musia cítiť, dotknúť sa jej. Pravidelne vyrábajú postery na vybrané témy, kde vizualizujeme jednotlivé historické obdobia. Rovesníci, ktorí sa venujú nejakej téme bližšie, chodia na hodiny i do iných tried a prednášajú (pani učiteľka uvádza príklady tém).
Veľmi si cením účasť na programe XY, na ktorom som mal možnosť sa zúčastniť počas tohto roka. Vediem množstvo krúžkov – krúžok programovania, ktorý som spustil na žiadosť študentov, podobným spôsobom aj krúžok tzv. vyššej matematiky – opäť ako reakcia na podnet zo strany študentov, ktorí majú pocit, že im škola neposkytuje vedomosti v dostatočnej hĺbke, aby sa odvážili pre voľbu pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Krúžok matematiky delím na 2 paralelky – začiatočníci a pokročilí, nakoľko bol záujem o rozvoj matematických zručností aj u mladších študentov. V budúcnosti plánujem otvoriť ešte krúžok robotiky, tento krúžok by som však rád sprostredkoval aj širšej verejnosti (teda nielen našim študentom, no napríklad aj žiakom základných škôl, ktorí nezriedka nemajú dostatočné množstvo záujmových krúžkov zameraných na techniku). Na dôvažok sa snažím niekoľkokrát do týždňa poskytovať konzultácie študentom v predmetoch, ktoré vyučujem, alebo s ktorými potrebujú pomôcť, aby dobehli zameškané učivo v prípade choroby, či si ujasnili nezrovnalosti, ak preberanú látku nepochopili. Vo voľnom čase opravujem a sfunkčňujem vybavenie laboratória.
V rokoch 2012-14 som bola školiteľkou projektov XY pre Žilinský a Nitriansky kraj. V ZŠ s MŠ XY sme realizovali 19 projektov v rámci projektu XY. Robila som aj programovú inštruktorku v táboroch XY. Roky som viedla počítačové a turistické krúžky, hravá matematika a teraz sa venujeme XY, kde robíme to, čo deti chcú a čo ich baví. V rámci projektového vyučovania som realizovala XY s Poľskou a Pražskou školou na témy XY. Založila som OZ XY, šila som všetky kostýmy, zabezpečovala vystúpenia, súťaže, tréningy, sústredenia, zorganizovala XY. V rámci projektu XY som realizovala letný tanečný tréningový tábor, 4x sme boli na letnom tanečnom sústredení v ČR a trikrát na Slovensku. Sme viacnásobnými Majstrami Slovenska, máme aj vyše 190 prvých až tretích miest zo slovenských aj zahraničných súťaží. Zúčastňujeme sa na programoch pre obec, domovy dôchodcov, sociálnych služieb a detské domovy. Na činnosť sme získali finančnú podporu z projektov XY. Stala som sa poslankyňou miestneho zastupiteľstva, kde sa zameriavam na kultúru a školstvo.
O svojich aktivitách informujem svojich kolegov prostredníctvom stretnutí všetkých pedagógov, ale najčastejšie cez osobné rozhovory. Osobný príklad je najlepší a dôležitý! V súčasnosti spolupracujem aj so ZŠ XY. Pomáham pri príprave a realizácii projektu XY. Nápomocná som aj iným, ktorí ma požiadajú o pomoc: radou, skúsenosťou, alebo priamo napísaním projektových aktivít, alebo zapožičiavaním mojich pracovných materiálov.
Aktivity v našej školskej záhrade som prezentovala v XY a aj v reportáži TV XY. Viac o mojich aktivitách je na XY.
Pracujem na čiastočný úväzok na XY, kde v rámci projektu XY som školiteľkou vzdelávaní učiteľov informatiky, vytváram obsah a podieľam sa na vzdelávaniach XY. Vytváram aj metodické materiály pre učiteľov informatiky s inovatívnym obsahom a využitím moderných metód, vediem krúžky robotiky v XY pre žiakov ZŠ. V škole vediem aj krúžok informatiky a robotiky, pripravujem deti na rôzne súťaže, realizujem aktivity počas letných táborov.
Vo voľnom čase sa venujem súťažnému tímu detskej robotiky XY, s ktorým okrem súťaženia organizujeme aj tábory pre záujemcov robotiky, robíme workshopy a inštruktáže. So svojimi študentmi sa zúčastňujeme na popularizačných akciách vedy a techniky.
